Nahrávanie druhého albumu prebiehalo dosť chaoticky. Kapela bola práve na druhom americkom turné a spoločnosť Atlantic tlačila na rýchle dokončenie albumu Led Zeppelin II. Nečudo spoločnosť Atlantic bola toho názoru že železo sa má kuť za horúca.
Skladby na album Led Zeppelin II vznikali teda v prestávkach medzi koncertmi keď Page a Plant v hotelových izbách skladali materiál na druhý album.
Podobne prebiehalo aj nahrávanie. Skupina sa snažila využiť všetky možné štúdia ktoré boli v blízkosti a neboli obsadené. Napriek tejto hektickej atmosfére pri ktorej album Led Zeppelin II vznikal nijak neutrpel na kvalite. Skôr naopak. Na albume počujeme väčší autorský prínos samotných členov a nepochybne sa zmenil aj zvuk kapely. A nemá to na svedomí len Jimmy Page ktorý vymenil svoj Telecaster za gitaru značky Les Paul.
Všetok materiál nahrávaný v rôznych štúdiách nakoniec Page zmixoval spolu so zvukovým inžinierom Eddiem Kramerom v štúdiu A and R v New Yorku na mixpulte značky Altec ktorý obsahoval 12 stôp.
Na albume sa dosť experimentovalo so zvukom kde Eddie a Jimmy otáčali potenciometrami a hľadali výsledný zvuk. Oproti prvému albumu sa na tomto albume použilo podstatne viacej dodatočných stôp.
Mimochodom ak vám niečo hovorí meno Eddie Kramer tak je možné že ste o ňom počuli v súvislosti s Hendrixom poprípade kapelou Cream či Ericom Claptonom.
Obal albumu Led Zeppelin II si zachoval čosi z toho prvého a práve obrys vzducholode na hnedom pozadí. V popredí je zakomponovaná fotka akejsi jednotky kde boli "dosadené" hlavy členov kapely. Obal vznikol podľa predlohy plagátu Davida Junipera. Samotný obal je dosť fádny a s názvom albumu si tiež nikto nerobil ťažkú hlavu, jednoducho Led Zeppelin II. Oproti prvému albumu je však Led Zeppelin II otváracím albumom.
Vo vnútri vás teda čaká cez polovicu tiahnuca sa vzducholoď, ktorú osvetľujú zo zeme a pod ňou Parthenon. Nájdeme tu tiež akési piliere na ktorých sú mená hudobníkov.
Album vo svojej dobe vydania musel konkurovať napríklad albumu Let it Bled od Rolling Stones, Best offke od Cream či najväčšiemu rivalovi z dielne The Beatles - albumu Abbey Road. V takomto obsadení si album razil cestu do rebríčka a napríklad v anglickom rebríčku najlepších LP sa udržal 138 týždňov. V USA sa albumu LZ II podarilo zosadiť prvý Abbey Road a na vrchole zeppelíni pobudli 7 týždňov. Napriek týmto úspechom recenzie na album a kapelu neboli najpriaznivejšie.
Prvou skladbou na albume je Whole Lotta Love (celá fúra lásky) nahratá v Los Angeles. Skladba začína Plantovým prapodivným povzdychom a je založená na chytľavom trojtónovom riffe do ktorého vráža Bonham svoje bicie. Po chvíli prejde skladba k výjavu prazvláštnych zvukov ktoré má na svedomí Pageova hračka - nástroj zvaný Theremin.
Page toto zariadenie vynájdené vo Francúzsku kedysi v 30 - tych rokoch odkukal od skupiny Spirit. Je to taká super krabička s anténkou a keď popri anténe mávate rukami ako na prvého mája Theremin plodí efektne nadprirodzené vesmírne zvuky.
(videoukážka hry na theremin)
Text skladby bol prevzatý od Willieho Dixona z jeho "You Need Love" no zeppelíni ho akosi pozabudli k autorstvu textu dopísať a preto ich Dixon neskôr za to aj celkom úspešne žaloval. Práve pri tejto skladbe "Whole Lotta Love" začali novinári pre kapelu používať označenie Heavy Metal a Led Zeppelin prischol štatút zakladateľa Heavy Metalu. Myslím však, že to nebude celkom tak pravda. Vzhľadom k vynikajúcemu ohlasu na skladbu sa spoločnosť Atlantic napriek nesúhlasu kapely rozhodla vydať skladbu ako singel s vystrihnutou strednou časťou ktorej dominuje práve Theremin v Pageových rukách. Singlovej platni na ktorej bola na jednej strane "Whole Lotta Love" a na druhej strane "Livin Lovin Maid" sa podarilo do 5 týždňov od vydania v USA predať milión výliskov. Proti vydaniu singlu v Anglicku však rázne zakročil manažér kapely Peter Grant a v Anglicku tento singel nikdy nevyšiel. Skladba mala premiéru na druhom americkom turné v roku 1969 a bola časťou zmesi nazvanej "As Long As I Have You". Od roku 1970 po rok 1973 sa stávala bodkou zeppelínovských koncertov. Mimo iného skladba bola použitá ako znelka programu vysielaného na BBC "Top of the Pops".
V pozeppelínovských časoch ju Page a Plant odprezentovali aj na Live Aid 13. júla 1985. Mimochodom spomínam si, že keď som počul prvý krát skladbu Tajné milovanie od IMT Smile tak mi to pripomenulo práve Whole Lotta Love.
Po tejto ostrej skladbe prichádza na rad "What Is and What Should Never Be" (Čo je a čo by nikdy byť nemalo) ktorá sa spočiatku javí ako jemnučká skladba no zanedlho do nej opäť vrazí John Bonham a hudobníci ju typicky zeppelínovským štýlom vygradujú a následne prechádzajú do tej jemnej polohy z úvodu. Text skladby údajne odhaľuje tajný románik Roberta Planta so sestrou jeho ženy Mauren. Skladba sa hrávala na koncertoch do polovice roku 1972 potom uvoľnila miesto iným a bola vyradená z koncertného repertoára.
Trošku odlišným je song o citróne v originále "The Lemon Song". Skladba je prevzatá od Chestera Burnetta so zmeneným textom a samozrejme v špeciálnom podaní Led Zeppelin. Skladbu zeppelíni nahrali v štúdiu Mystic v Los Angeles. Pod názvom Killing Floor sa hrávala aj na prvých koncertoch. 6 minút a 20 sekúnd trvajúci výjav o citróne sa končí Platovým zvolaním "Killing Floor" ktoré prechádza ozvenou do stratena. Prvú stranu Lp- čky Led Zeppelin II uzatvára "Thank You" čo asi netreba prekladať. Text skladby napísal Plant a je venovaná jeho manželke Mauren. Celá táto záležitosť sa podarila v štúdiu Morgan v Londýne. V Thank you je skvelý priestor venovaný Johnovi Paulovi Jonesovi ktorý sa pohráva s organom Hammond čo skladbe dodáva neopakovateľnú atmosféru. No a aby Jimmy Page neostal pozadu tak k tejto skladbe vytiahol 12 strunovú gitaru Rickenbacker.
Druhú stranu LP-čky otvára "Heartbreaker" pochádzajúca zo štúdia A and R v New Yorku.
Heartbreaker sa často používal na úvod koncertov spolu s Immigrant Song z tretieho albumu.
Po tejto pesničke príde na rad najkratšia skladba albumu, skladba s popovým nádychom "Livin Lovin Maid" a je vraj o jednej otravnej newyorskej groupie ktorá prenasledovala Pagea na každom kroku. Musela byť dosť otravná keď zeppelíni túto skladbu nikdy nehrali na koncerte. Aj tak sa však "Livin Lovin Maid" s veľmi chytľavým refrénom ľahko dostane do uší.
Po "Living Lovin Maid" sa ide ďalej. A to doslovne v "Ramble On". Námet je čerpaný z Tolkienovho Hobita a trilógie Pán Prsteňov. V tejto pesničke z Juggy Soud Studio počujeme opäť typicky zeppelínovsky na kontrastoch vystavanú skladbu.
Jeden z najhlučnejších bubeníkov John Bonham vytiahol na druhom albume súkromnú chvíľku bubnovania v skladbe "Moby Dick". Nieže by skladba nebola zaujímavá svojím obsahom, no myslím že by sa sem viacej hodila niektorá z koncertných nahrávok v ktorých býval Bonzo viacej vyhecovaný. No popravde by takéto niečo zabralo celú jednu stranu platne keďže sa na koncertoch uchyľoval k 20 minútovým sólo výjazdom na svoje bicie. V takejto chvíli sa pobrali preč z pódia Page, Plant, Jones a nechali Bonza bombardovať obecenstvo svojou hrou. Video pochádza z koncertu v Royal Albert Hall.
Druhý album Led Zeppelin II uzatvára "Brint it on home" (prines to domov). Skladba sa začína Plantovou imitáciou Sonnyho Boya Williamsona amerického harmonikára ktorý je bluesovou legendou. Williamson mal veľký vplyv na moderné blues a celý rad umelcov o ktorom svedčí aj podanie Bring it on Home v zeppelínovskej verzii. Williamsonovský úvod v Platovom podaní s ústnou harmonikou prechádza do ostrých rockových pasáží. Skladba odhaľuje vlastný pohľad hudobníkov na blues a vytvára kontrast medzi starým bluesmenom a maldou kapelou.
Toľko teda zeppelínovská dvojka. Jeden z fantastických albumov z konca 60-tych rokov.